Messerschmitt - projekt

Technická pamiatka Hámor v Medzeve

Technická pamiatka Hámor v Medzeve predstavuje dvojohniskový, jednokladivový hámor, ktorý pôvodne slúžil na výrobu poľnohospodárskych nástrojov (motýk, rýľov, lopát, sekier, klincov a podkov) dnes už historickou technológiou výroby pomocou kladiva ‒ hámra na vodný pohon. Objekt pôvodne z  2. pol. 19. storočia je v správe Slovenského technického múzea je od roku 1966. V súčasnosti je hámor Medzev evidovaný Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod názvom "hámor Technického múzea" ako nehnuteľná národná kultúrna pamiatka pod číslom 4380.

Rekonštrukcia objektu technickej pamiatky Hámor Medzev bola prioritným projektom Slovenského technického múzea v rokoch 2008 ‒ 2010. Projekt bol  financovaný zo štátneho rozpočtu, z prioritných finančných zdrojov MK SR. Po viacročných snahách získať finančné prostriedky Slovenské technické múzeum pristúpilo ku komplexnej rekonštrukcii technickej pamiatky. Dôvody boli pre múzeum jednoznačné ‒ zachovanie unikátnych tradícií v regióne, pretože medzevská hámornícka výroba mala v minulosti značný význam, a to aj v širších historických, ekonomických a spoločenských súvislostiach. Hámornícka výroba v Medzeve pretrvávala viac ako šesť storočí. V období prvej  ČSR, v  roku 1933,  bolo v Medzeve v prevádzke 95 hámrov, roku 1955 bolo 32 hámrov schopných prevádzky, roku 1960 sa pracovalo príležitostne v 4 až 5 hámroch. Hámornícka výroba pretrvala do 60-tych rokov 20-teho  storočia, kedy bola táto špeciálna maloželeziarska výroba vystriedaná priemyselnou výrobou.

Technika a technológia vyvinutá v medzevských hámroch bola ojedinelá nielen na území Slovenska, ale aj v európskom meradle. Hámor v správe Slovenského technického múzea, pôvodne nazývaný ako mestský hámor, plnil v minulosti funkciu školského hámra pre medzevských kováčov. Neskôr patril  rodine Tischlerovej, predstavujúcej už v období cechov významnú dynastiu medzevských kováčov. Posledným majiteľom hámra bol Jozef Tischler, od ktorého hámor zakúpilo v roku 1966 vtedajšie Technické múzeum v Košiciach.

Stanoviť reálny program ochrany, obnovy a najmä využitia objektov priemyselného dedičstva je v súčasnom období na Slovensku veľmi náročné, najmä z dôvodu, že stav ekonomiky štátu dovoľuje pre túto oblasť vyčleniť finančné prostriedky len veľmi obmedzene. Vďaka  prideleným finančným prostriedkom z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky  v roku 2008 ‒ 2009 STM revitalizovalo túto technickú pamiatku in situ na náležitej odbornej úrovni, sprístupnilo ju a zároveň vytvára podmienky pre optimálne kultúrno-vzdelávacie využitie objektu. 

Viac informácií

V súčasnosti sú Slovenským technickým múzeom realizované
projekty:

- Vedecko-technické centrum pre deti a mládež
- Rekonštrukcia Sklad soli objektu Solivaru Prešov

Slovenské technické múzeum participuje na projektoch:
- Digitálne múzeum
- Slovenská železná cesta

Viac informácií