Mapa stránky Press Kontakt YouTube Facebook

TP v správe STM

 

Technická pamiatka Hámor v Medzeve

Technická pamiatka Hámor v Medzeve predstavuje dvojohniskový, jednokladivový hámor, ktorý pôvodne slúžil na výrobu poľnohospodárskych nástrojov (motýk, rýľov, lopát, sekier, klincov a podkov) dnes už historickou technológiou výroby pomocou kladiva ‒ hámra na vodný pohon. Objekt pôvodne z  2. pol. 19. storočia je v správe Slovenského technického múzea je od roku 1966. V súčasnosti je hámor Medzev evidovaný Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod názvom "hámor Technického múzea" ako nehnuteľná národná kultúrna pamiatka pod číslom 4380.

Rekonštrukcia objektu technickej pamiatky Hámor Medzev bola prioritným projektom Slovenského technického múzea v rokoch 2008 ‒ 2010. Projekt bol  financovaný zo štátneho rozpočtu, z prioritných finančných zdrojov MK SR. Po viacročných snahách získať finančné prostriedky Slovenské technické múzeum pristúpilo ku komplexnej rekonštrukcii technickej pamiatky. Dôvody boli pre múzeum jednoznačné ‒ zachovanie unikátnych tradícií v regióne, pretože medzevská hámornícka výroba mala v minulosti značný význam, a to aj v širších historických, ekonomických a spoločenských súvislostiach. Hámornícka výroba v Medzeve pretrvávala viac ako šesť storočí. V období prvej  ČSR, v  roku 1933,  bolo v Medzeve v prevádzke 95 hámrov, roku 1955 bolo 32 hámrov schopných prevádzky, roku 1960 sa pracovalo príležitostne v 4 až 5 hámroch. Hámornícka výroba pretrvala do 60-tych rokov 20-teho  storočia, kedy bola táto špeciálna maloželeziarska výroba vystriedaná priemyselnou výrobou.

Technika a technológia vyvinutá v medzevských hámroch bola ojedinelá nielen na území Slovenska, ale aj v európskom meradle. Hámor v správe Slovenského technického múzea, pôvodne nazývaný ako mestský hámor, plnil v minulosti funkciu školského hámra pre medzevských kováčov. Neskôr patril  rodine Tischlerovej, predstavujúcej už v období cechov významnú dynastiu medzevských kováčov. Posledným majiteľom hámra bol Jozef Tischler, od ktorého hámor zakúpilo v roku 1966 vtedajšie Technické múzeum v Košiciach.

Stanoviť reálny program ochrany, obnovy a najmä využitia objektov priemyselného dedičstva je v súčasnom období na Slovensku veľmi náročné, najmä z dôvodu, že stav ekonomiky štátu dovoľuje pre túto oblasť vyčleniť finančné prostriedky len veľmi obmedzene. Vďaka  prideleným finančným prostriedkom z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky  v roku 2008 ‒ 2009 STM revitalizovalo túto technickú pamiatku in situ na náležitej odbornej úrovni, sprístupnilo ju a zároveň vytvára podmienky pre optimálne kultúrno-vzdelávacie využitie objektu.

  

Rekonštrukcia, ktorá prebiehala od roku 2008 sa  týkala oživenia technológie výroby. V prvej fáze bola zameraná na zabezpečenia funkčnosti objektu, t. j, stavebné exteriérové úpravy, zabezpečenie inžinierskej činnosti, opravu objektu – obvodových drevených dĺžkových stien, vstupných otvorov,  opravu krovu a šindľovej strechy, výrobu a osadenie drevenej vodnej nádrže ‒ stavadla, osadenie bleskozvodu a elektroinštalácie.

V roku 2009  boli uvedené do činnosti technické a technologické zariadenia. V rámci stavebných interiérových úprav sa uskutočnila oprava ohnísk a dúchadlových komôr. Následne, v rámci modernizácie expozície, bola uskutočnená oprava hámorníckeho vodného kladiva, brúsky a nákov, výroba nových vodných kolies. V roku 2010 boli doriešené exteriérové práce, obnova vodnej hate (rezervoára)  hámra s vyriešením prívodu vody.

V konečnej fáze, v hámri s oživenou technológiou výroby, doplnilo STM interiér hámra všetkými autentickými nástrojmi, pomôckami a vybranými zbierkovými predmetmi medzevských výrobkov, ktoré sa STM podarilo získať v rámci akvizičnej činnosti v roku 2009 od žijúcich potomkov majiteľov bývalých medzevských hámrov. V interiéri hámra STM prezentuje hámornícke zariadenie, nástroje a výrobky formou špecializovanej expozície maloželeziarskej výroby.  Vzhľadom na to, že ide o pamiatkový objekt, dbá sa na zachovanie pôvodného prostredia i v blízkom exteriéri, aby sa dosiahla maximálnou mierou autentickosť pamiatky.

Hámor v Medzeve, ktorý spravuje Slovenské technické múzeum, predstavuje svojím spôsobom „živú technickú pamiatku“, ktorá umožňuje predvádzať návštevníkom historickú technológiu výroby náradia kovaním pomocou vodného kladiva. V svojráznom prostredí hámra si návštevníci môžu predstaviť dôvtip a um medzevských kováčov.

Vzhľadom na funkčnú účelovosť, výrobno-historický význam a svojráznu architektonickú zvláštnosť hámra STM Košice v Medzeve, expozícia  hámra STM Košice  je určená pre návštevníkov a turistov všetkých kategórií, vrátane zahraničnej klientely. 

 

  
TP Hámor Medzev pred rekonštrukciou 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 TP Hámor Medzev - po rekonštrukcii 

 

Technická pamiatka Huta Karol vo Vlachove

Vysoká pec Karol (Karlova Huta),  situovaná v katastrálnom  území obce Vlachovo v lokalite Dobšinská Píla, je zapísaná ako pamiatka v Ústrednom  zozname pamiatkového fondu  pod číslom Vs 2484/0. Podobné technické pamiatky v celosvetovom meradle sú považované za vzácnosť. Z toho dôvodu pre svetovú informáciu Univerzita v Sheffielde (Anglicko) publikovala v 80. rokoch minulého storočia prehľad o starých vysokých peciach na celom svete, v ktorom je uvedená aj Karlova Huta vo Vlachove medzi 7 vysokými pecami vtedajšieho Česko-Slovenska.

V polovici 19. storočia boli vo Vlachove dva hámre a vysoká pec, ktoré postavil gróf Karol Andrássy roku 1843. Neskôr sa železiareň stala súčasťou železiarskeho podniku grófa Emanuela Andrássyho, ktorý tu v roku 1870 postavil i druhú vysokú pec na výrobu bieleho surového železa. Roku 1870  bola v prevádzke i jedna skujňovacia dielňa typu Comté.

 
Huta Karol, začiatok 20. storočia

V 80. rokoch 19. storočia bola v prevádzke už len jedna vysoká pec pilierovej konštrukcie s užitočným objemom 28 m3 a výškou 12 m, a to huta Karol vo Vlachove.  Roku 1900 sa  vlachovskej železiarne zmocnila Rimavsko-muránsko-sálgotarjánska spoločnosť, ktorá definitívne zastavila výrobu v roku 1907.

Z vysokopecnej huty vo Vlachove sa dnes zachoval už len objekt vysokej pece pilierovej konštrukcie v obdobnom architektonickom prevedení ako vysoká pec Etelka v neďalekej  Nižnej Slanej. Huta Karol vo Vlachove  bola v prevádzke v rokoch 1870 – 1907. 

Industriálna stavba ‒ vysoká pec vo Vlachove z roku 1870 dokumentuje dnes už historickú technológiu výroby surového železa na drevnom uhlí, okrem toho upútava aj svojím architektonickým prevedením. Reštaurovanie a pamiatková ochrana vysokej pece Karol vo Vlachove sú plne zdôvodnené hutníckymi tradíciami v Slovenskom rudohorí, obzvlášť v Gemeri. Celý komplex budov sa zachoval až do roku 1993. Majetok bol prevedený do vlastníctva obce Vlachovo. Samotný objekt huty (Karlova Huta) je v správe Slovenského technického múzea. Za mimoriadne drastické postihnutie celého komplexu je potrebné považovať odpredanie majetku priľahlých budov (zlievareň formovňa, mechanické dielne ...) obcou súkromnej osobe s úmyslom vybudovať rekreačné zariadenie. Po majetkovom vysporiadaní boli objekty asanované. Zachoval sa iba objekt samotnej vysokej pece, ktorý je správe STM od roku 1967.

Pre zachovanie pamiatky a jej adekvátne využitie bolo vyvinuté zo strany STM maximálne úsilie. Rozpracované boli rôzne varianty možnej rekonštrukcie objektu. Prijali sa zásady zachovania architektúry, avšak jej využitie bolo navrhované vo viacerých variantoch. Najreálnejším sa javil variant horského hotela vrátane školiaceho centra. Samotný objekt vysokej pece je trojpodlažný s možnosťou hlavného vstupu v treťom nadzemnom podlaží. Osobitosťou objektu je to, že cez objekt prechádza vodný kanál z tajchu, ktorý slúžil pre pohon kolies na výrobu tlakového vzduchu. Kanál mohol byť využívaný aj pre malú vodnú elektráreň. Samotný projekt bol aktuálny do doby asanácie ostatných objektov. Projekt bol vyhotovený, ale nebol schválený Vládou SR v rámci akcie pre podporu malých vodných elektrární. Preto bol podnikateľský zámer zrušený.

Slovenské technické múzeum na záchranu pamiatky v roku 1992 investovalo značné finančné prostriedky ‒ zamurovanie otvorov, opravu strechy a krovu a ohradenie. Pozemok patriaci k tomuto objektu je v rozlohe len pod stavebnými základmi pamiatky. Tento stav nedovoľuje v súčasnosti ani objekt oplotiť.

Od roku 2007 do roku 2013 podávalo Slovenské technické múzeum v rámci návrhov  prioritných projektov žiadosť o pridelenie finančných prostriedkov alokovaných vo výdavkovom prvku Stratégia múzeí a galérií MK SR pre projekt: Huta Karol – centrum slovenských trás stredoeurópskej železnej a európskej banskej cesty.  Spracovaná bola  úvodná projektová štúdia. Cieľom projektu bolo obnoviť a revitalizovať technickú pamiatku Hutu Karol a zabrániť tým chátraniu objektov priemyselného dedičstva v tejto lokalite. Cieľom bolo o. i. stavebnými úpravami vytvoriť vhodné priestory pre informačné a riadiace centrum pre slovenské trasy Stredoeurópskej železnej cesty ako aj celkové riešenie využitia priestorov pre odborné a prezentačné účely. Zámerom tiež bolo vytvoriť nové expozície s artefaktmi z oblasti baníctva, hutníctva a histórie slovenských trás železnej cesty, pripraviť dynamické ukážky kovania a odlievania pre návštevníkov a školskú mládež, oživiť cestovný ruch v regióne. Finančné prostriedky pre tento projekt neboli pridelené.

V roku 2009 Slovenské technické múzeum podalo žiadosť o pridelenie nenávratných finančných prostriedkov na projekt Sen grófa Andrassyho – Huta Karol v rámci výzvy HUSKUA 05/02 cezhraničnej spolupráce Slovensko/Maďarsko/Ukrajina. Projekt v tejto výzve nebol úspešný.

V roku  2012/2013 bol na MK SR predložený návrh projektu STM – centrum slovenských trás Európskej železnej cesty – Huta Karol Vlachovo pre získanie nenávratného finančného prostriedku z eurofondov cez Regionálny operačný program, programovacie obdobie 2007 ‒ 2013, Prioritná os: 3. Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu, Opatrenie: 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov. Vzhľadom na to, že obec Vlachovo nespadala do oprávneného územia pólu rastu, nespĺňal projekt  podmienky pridelenia finančných prostriedkov.

V roku 2016, po predchádzajúcich konzultáciách s pamiatkovým úradom SR o možnostiach záchrany Huty Karol, Slovenské technické múzeum využilo projekt ProMonumenta – prevencia údržbou, ktorý zameraný na technickú diagnostiku stavu nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, spoluprácu s ich vlastníkmi a správcami a ukážky vhodnej údržby pamiatok. Výsledkom toho bola koncom roka 2016 realizácia technickej diagnostiky objektu a následne v mesiaci apríl 2017 spracovanie "Technickej správy kultúrnej pamiatky Kód: V0062V". V správe sú identifikované technické problémy a návrhy opatrení pre údržbu pamiatky. Technická pamiatka Huta Karol vo Vlachove si vyžaduje  urýchlené  revitalizačné riešenie. 

 

  
Stav technickej pamiatky z roku 2017