Mapa stránky Press Kontakt YouTube Facebook

TP v správe STM

 

Technická pamiatka Hámor v Medzeve

Technická pamiatka Hámor v Medzeve predstavuje dvojohniskový, jednokladivový hámor, ktorý pôvodne slúžil na výrobu poľnohospodárskych nástrojov (motýk, rýľov, lopát, sekier, klincov a podkov) dnes už historickou technológiou výroby pomocou kladiva ‒ hámra na vodný pohon. Objekt pôvodne z  2. pol. 19. storočia je v správe Slovenského technického múzea je od roku 1966. V súčasnosti je hámor Medzev evidovaný Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod názvom "hámor Technického múzea" ako nehnuteľná národná kultúrna pamiatka pod číslom 4380.

Rekonštrukcia objektu technickej pamiatky Hámor Medzev bola prioritným projektom Slovenského technického múzea v rokoch 2008 ‒ 2010. Projekt bol  financovaný zo štátneho rozpočtu, z prioritných finančných zdrojov MK SR. Po viacročných snahách získať finančné prostriedky Slovenské technické múzeum pristúpilo ku komplexnej rekonštrukcii technickej pamiatky. Dôvody boli pre múzeum jednoznačné ‒ zachovanie unikátnych tradícií v regióne, pretože medzevská hámornícka výroba mala v minulosti značný význam, a to aj v širších historických, ekonomických a spoločenských súvislostiach. Hámornícka výroba v Medzeve pretrvávala viac ako šesť storočí. V období prvej  ČSR, v  roku 1933,  bolo v Medzeve v prevádzke 95 hámrov, roku 1955 bolo 32 hámrov schopných prevádzky, roku 1960 sa pracovalo príležitostne v 4 až 5 hámroch. Hámornícka výroba pretrvala do 60-tych rokov 20-teho  storočia, kedy bola táto špeciálna maloželeziarska výroba vystriedaná priemyselnou výrobou.

Technika a technológia vyvinutá v medzevských hámroch bola ojedinelá nielen na území Slovenska, ale aj v európskom meradle. Hámor v správe Slovenského technického múzea, pôvodne nazývaný ako mestský hámor, plnil v minulosti funkciu školského hámra pre medzevských kováčov. Neskôr patril  rodine Tischlerovej, predstavujúcej už v období cechov významnú dynastiu medzevských kováčov. Posledným majiteľom hámra bol Jozef Tischler, od ktorého hámor zakúpilo v roku 1966 vtedajšie Technické múzeum v Košiciach.

Stanoviť reálny program ochrany, obnovy a najmä využitia objektov priemyselného dedičstva je v súčasnom období na Slovensku veľmi náročné, najmä z dôvodu, že stav ekonomiky štátu dovoľuje pre túto oblasť vyčleniť finančné prostriedky len veľmi obmedzene. Vďaka  prideleným finančným prostriedkom z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky  v roku 2008 ‒ 2009 STM revitalizovalo túto technickú pamiatku in situ na náležitej odbornej úrovni, sprístupnilo ju a zároveň vytvára podmienky pre optimálne kultúrno-vzdelávacie využitie objektu.

Čítať ďalej:TP v správe STM

Solivar

 

Rekonštrukcia Skladu soli v Prešove

Predmetný projekt je implementovaný v rámci opatrenia 3.1. Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov, prioritnej osi 3 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu, Regionálneho operačného programu a je spolufinancovaný Európskou úniou vo výške 85 % z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vo výške 15% zo Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Viac informácií nájdete na www.ropka.sk, www.mpsr.sk a www.culture.gov.sk

MIESTO REALIZÁCIE: Prešov - Solivar

CELKOVÉ NÁKLADY: 2 486 157,17 €

VÝŠKA NFP: 2 486 156,17 €

POSKYTOVATEĽ: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, v zastúpení: Ministerstvo kultúry SR

PRIJÍMATEĽ: Ministerstvo kultúry SR, splnomocnené Slovenské technické múzeum Košice

SÍDLO PRIJÍMATEĽA: Nám. SNP č. 33, 813 31 Bratislava

CIEĽ PROJEKTU: Realizácia rekonštrukcie Skladu soli v Prešove. Správcom NKP je STM ako subjekt v zriaďovateľskej pôsobnosti žiadateľa – MK SR. Sklad soli patrí do unikátneho komplexu tech. objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky pochádzajúci zo 17. st. Okrem Skladu soli tento komplex tvorí šachta Leopold, četerne, huta, varňa, kováčske dielne a klopačka, ktoré sa tiež postupne obnovujú. Sklad soli bol najimpozantnejším objektom celého areálu kým nevyhorel v máji 1986. Požiarom sa zničila nenapodobniteľná svorníková drevená konštrukcia krovu. Z pôvodného objektu sa zachovali len zvislé konštrukcie bez výplňových konštrukcií. Od požiaru (23 rokov) objekt chátra a v súčasnosti sa nachádza v havarijnom stave. Objekt nedisponuje žiadnym technickým vybavením. Objekt je umiestnený na miernom svahovitom teréne. Okolo objektu, z južnej strany tečie potok, ktorý tvorí prirodzenú hranicu stavby. Samotná stavba Skladu soli je jednopodlažný objekt, bez suterénov, tvarovaný do tvaru písmena „U“ s polootvoreným átriom. Z uvedeného vyplýva jednoznačná potreba rekonštrukcie objektu, pretože vplyvom času a poveternostných podmienok hrozí jeho úplná likvidácia.

OPIS PROJEKTU: Po ukončení realizácie projektu sa zrekonštruuje NKP - Sklad soli na území mestskej časti Prešova – Solivar. Po rekonštrukčných prácach vznikne viacúčelový, dvojpodlažný objekt s vysokou manzardovou strechou. V objekte bude využívané najmä I. podlažie, ktoré pozostáva z 2 úrovní. II. podlažie tvorí krov. Obe úrovne I. podlažia sú tvorené expozičnými priestormi na prezentáciu dobových postupov pri ťažbe a skladovaní soli ako aj na prezentáciu osobností pôsobiacich v tomto regióne, solivarskej paličkovej cipky a dubnického opálu. Oboma úrovňami prechádza aj muzeálna predajňa na predaj umeleckých a spomienkových predmetov symbolizujúcich stavby a činnosti v areáli solivarov. Centrálu čast objektu tvorí kongresová sála, ktorá bude slúžiť pre medzinár. sympóziá a konferencie konané STM. Stravovacia a hygienická časť je v zadnej – hospodárskej časti objektu. Okrem toho sa vytvorí priestor pre tech. vybavenie objektu (kotolňa, VZT). Do objektu sa presunie aj administratívna činnosť z vedľajšieho objektu Varne. Okolie objektu bude upravené spevnenými plochami (betónovou dlažbou) a vysiatym trávnikom. Celková úžitková plocha technicky zhodnoteného objektu je 1696 m2.

AKTIVITY PROJEKTU:

- Vypracovanie projektovej dokumentácie

- Verejné obstarávanie

Projekt sa realizuje prostredníctvom jednej aktivity projektu, ktorá v zmysle projektovej dokumentácie pozostáva zo 6 stav. objektov (SO) a ktoré sa budú uskutočňovať súbežne podľa logickej nadväznosti stav. prác. Realizácia projektu bude spočívať predovšetkým v zastrešení objektu manzardovou strechou, oprave vodorovných a zvislých konštrukcií a  vybudovaní dispozície objektu. Krov sa vybuduje komplet nový vzhľadom na deštrukciu krovu pri požiari. Súčasťou projektu bude inštalácia elektrického zabezpečovacieho systému.

Projekt je rozdelený na nasledujúce SO:

• SO 01 - hlavný objekt - sklad soli

• SO 02 - vodovodná prípojka

• SO 03 - kanalizačná prípojka splašková

• SO 04 - kanalizačná prípojka dažďová

• SO 05 - NN prípojka

• SO 07 - spevnené plochy

Všetky SO a ich profesie budú vykonané tak, aby bol objekt plne užívateľný.

VÝSTUPY PROJEKTU: Rekonštrukciou sa dosiahne funkčno-prevádzkové vylepšenie, ktoré vychádza zo súčasného tech. stavu NKP Skladu soli v Prešove, ktorý neumožňuje žiadne využívanie priestorov pre činnosť STM. Jeho rekonštrukciou a modernizáciou sa vytvoria expozičné priestory spĺňajúce podmienky na prezentáciu dobových postupov pri ťažbe a skladovaní soli v regióne prešov. Sklad soli ako súčasť unikátneho komplexu technicko-technologických a iných objektov je ojedinelý svojho druhu a nemá v oblasti tech. pamiatok na území SR konkurenta a preto si zaslúži obnovu a zviditeľnenie.

ZAČIATOK REALIZÁCIE: 10/2014

UKONČENIE REALIZÁCIE: 09/2015

TYP PROJEKTU: Investičný

FÁZA REALIZÁCIE: V realizácii

PRIEBEŽNÉ SPRÁVY O POSTUPE PRÁC:

Priebežná správa 1 z 4.11.2014

Priebežná správa 2 z 18.11.2014

Priebežná správa 3 z 2.12.2014

Priebežná správa 4 z 16.12.2014

Priebežná správa 5 z 20.1.2015

Priebežná správa 6 z 3.2.2015

Priebežná správa 7 z 17.2.2015

Priebežná správa 8 z 4.3.2015

Priebežná správa 9 z 17.3.2015

Priebežná správa 10 z 31.3.2015 

Priebežná správa 11 z 21.4.2015

Priebežná správa 12 z 5.5.2015

Priebežná správa 13 z 19.5.2015

Priebežná správa 14 z 2.6.2015

Priebežná správa 15 z 23.6.2015

Priebežná správa 18 z 7.7.2015

Stránka 3 z 3