Mapa stránky Press Kontakt YouTube Facebook

 Salon drevostavieb 1

SALÓN DREVOSTAVIEB 2013

„Drevo je takmer dokonalý materiál. Ekologický a obnoviteľný a človeku veľmi blízky azda i preto, že sa rovnako ako my rodí i zaniká v prírode. Drevo v spojení s modernou architektúrou môže vytvárať jedinečnú symbiózu úžitkových a estetických kvalít. Niet pochýb, že drevu, ako dorastajúcemu materiálu a progresívnej architektúre s použitím dreva patrí budúcnosť.“

 

SALÓN DREVOSTAVIEB je nesúťažná prehliadka kvalitnej, modernej architektúry z dreva. Formou výstavy na posteroch, formou projekcie, diskusného panela a prednášok ponúka jedinečnú příležitosť zhliadnuť na jednom mieste výber toho najlepšieho, čo v tomto odbore za poslednú dobu vzniklo.

Na výstave sa predstaví 35 vybraných drevostavieb od slovenských a českých architektov, realizovaných v uplynulom roku a jedna ukážka z tvorby francúzskeho architektonického ateliéru.

Projekt organizuje od roku 2005 pražský architektonický ateliér Prodesi/Donesi. Počnúc rokom 2013 je oficiálnym spoluorganizátorom projektu Salón drevostavieb Centrum súčasnej architektúry ARCHA MatériO v Bratislave. Prehliadka má ťažisko na veľtrhu Drevostavby v Prahe, zbytok roka sa potom výstava pravidelne predstavuje i v ďalších mestách ČR. Putovná výstava sa hneď po pražskej premiére presunula aj na Slovensko.

Všetky prezentované stavby budú tiež predstavené v publikácii Ročenka drevostavieb 2012.

Spomedzi 26 prihlásených projektov zo Slovenska bolo na aktuálnu výstavu Salón drevostavieb 2013 a do Ročenky drevostavieb 2012 vybraných 7 realizácií : Rodinný dom v Brodne, Plávajúci nízkoenergetický dom, Rodinný dom v Rozhanovciach, Dom Leaf v Dubnici nad Váhom, Mobilný objekt Unimo, Dom Sokrates v Bratislave a Interiér bratislavskej galérie Art Design Project.

V dnešnej dobe populárny a čoraz aktuálnejší termín trvalo udržateľný rozvoj našiel svoj odraz aj v architektúre. Na princípoch trvalo udržateľnej výstavby sú aj stavby prezentované na výstave. Tzv. pasívne domy z prírodných materiálov a aktívne domy - enviromentálne šetrné budovy s veľmi nízkou energetickou náročnosťou sú čoraz žiadanejšie. Tieto, k životnému prostrediu šetrné stavby, harmonicky zapadajúce do prostredia spĺňajú súčasne aj estetickú kvalitu a zároveň energetické a ekologické ciele.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Plagat Augustin MILAN AUGUSTÍN SPOMIENKY NA POLYNÉZIU – AUTOR V STOPÁCH PAULA GAUGUINA A THORA HAYERDAHLA

Organizátori: Slovenské technické múzeum, Francúzska aliancia Košice, OZ Slovenská železná cesta

Autor : Milan Augustín

Pacifik bol a je obrovským kusom Oceánu, v ktorom sú tisíce ostrovov a atolov, kde sa
nachádzajú perly, ale aj iné bohatstvo. Pacifik bol časťou Zeme, kde neexistoval Boh a diali sa tam obrovské svinstvá a zloby. Americkí veľrybári, čílski ťažiari guána, ale aj plantážnici zotročovali
Polynézanov a tí umierali po stovkách. Raj plný krvi a sĺz. A roviny môjho myslenia. Hiva polynézske námorné trasy, etnogenéza domorodcov a prisťahovalcov, kultúrne kontakty a hľadanie neznámych paralel a súvislostí. A Francúzska Polynézia, prosím pozrite sa na mapu, je väčšia ako celá Európa po Ural a to je určitý fenomén geopolitického charakteru, ktorý vyvažuje aj americký vplyv na svet. Len my si to akosi neuvedomujeme.“
To je autorove vnímanie tamojšieho, tajuplného sveta, pre nás mnohokrát nepoznaného.

Milan Augustín (nar. 21. 8. 1947 v Banskej Štiavnici) po maturite na Baníckej škole pracoval najskôr v rudných baniach ako banský technik, neskôr vyštudoval vedu o umení a estetiku na FF UK v Bratislave a súkromne maliarstvo. Spočiatku sa literárne angažoval ako kultúrny publicista. Je autorom 21 kníh, pričom zážitky z ciest po Polynézii pretavil do knižnej podoby pod názvom Omyl pána Hayerdáhla (2008).

Augustínova výstava sprostredkúva návštevníkom dojmy a zážitky z návštevy exotickej Francúzskej Polynézie formou malieb a grafiky, maľovaných v poryvoch príchodu uragánu, či v mrholiacom daždi antarktického frontu.

Prečo práve Francúzska Polynézia? Rozhlasové vysielanie v časoch detstva rozhodlo o ďalšom smerovaní Milana Augustína. Čítanie z knihy Kon- tiki nórskeho moreplavca T. Hayerdahla o dobrodružnej ceste naprieč Tichým oceánom podnietilo jeho detskú zvedavosť a priviedlo ho k prvým myšlienkam na tajomný svet vzdialenej exotiky. Knižné tituly Kon-tiki a Aku- aku boli čítaním jeho mladosti. Paul Gauguin predstavuje ďalší pomyselný medzník v jeho živote. Svojou osobnosťou a  výtvarnými dielami v ňom definitívne prebudil umeleckého ducha. P. Gauguin tvoril značný čas na Veľkonočných ostrovoch a tam aj zomrel a je pochovaný, Milan Augustín mu chcel vzdať hold návštevou jeho hrobu. Na dôvažok, na týchto ostrovoch viedol časť svojich astronomických pozorovaní Gen. M. R. Štefánik. To bol druhý dôvod cesty Milana Augustína na uvedené ostrovy Francúzskej Polynézie.

Milan Augustín sa v rámci histórie baníctva a hutníctva venoval tzv. Thurzovsko- Fuggerovskej medi. V 80-tych rokoch minulého storočia vytiahli v prístave Hamburg vrak lode, v ktorej boli medené platne s razidlami tohto podniku. Táto skutočnosť predstavuje svedectvo o tom, že táto meď sa vyvážala mimo Európy, konkrétne do Beninu v Afrike. O tom napísal knihu: Kovové križovatky pani histórie. Vzorky tejto medi budú súčasťou výstavy ako prepojenie na aktivity združenia Slovenská železná cesta. 

Výstava sa bude konať v rámci Dní francúzskej kultúry 2013. Súčasťou vernisáže výstavy budú francúzske šansóny v podaní Márie Mašátovej, na harmonike bude sprevádzať Ján Grocký.

Výstava je autorovým vkladom, spolu s ostatnými usporiadateľmi, do kultúrneho fenoménu Košice -Európske hlavné mesto kultúry.

 Augustin 60 copy  Augustin 62 copy  Augustin 63 copy  Augustin 65 copy  Augustin 84 copy  Augustin 74 copy


 

 

 

 

POHĽAD NA PRIEMYSELNÚ OSTRAVUPlagat Ostrava

Autor : Kolektív Ostravského múzea

Trvanie výstavy: 4.apríl – 5. máj 2013

 

Slovenské technické múzeum v nadchádzajúcich dňoch víta a širokej  verejnosti ponúka výstavu Pohľad na priemyselnú Ostravu. Samotný názov odhaľuje odkiaľ pochádza a  čo na nej návštevník môže hľadať a obdivovať. Výstava je kolektívnym dielom zamestnancov Ostravského múzea, ktorí v rámci svojich zbierkových fondov vypátrali návštevnícky atraktívne exponáty z oblasti techniky.

Oblasť Ostravy a Karvinej je známa ako „hornická oblast havířů“ (banská oblasť baníkov). V samotnej Ostrave sa skončilo s ťažbou v druhej polovici minulého storočia, avšak zostalo po nej niekoľko technických pamiatok pripomínajúcich nám túto éru.  

Výstava prezentuje Ostravské múzeum, ktoré bolo dlhé roky jediným múzeom v Ostrave. Zameriavalo sa na mapovanie histórie, prírodné a spoločenské pomery Ostravska, ako aj Ostravsko-karvinský revír. Toto zameranie zahŕňalo aj priemysel, najmä baníctvo. Vo svojich zbierkach majú banícke náradie, dýchacie a meracie prístroje, zástavy, knihy, mapy a v neposlednom rade unikátnu zbierku historických baníckych máp, ktorú môžeme označiť ako jednu z najlepších v strednej Európe. Na výstave je prezentovaná aj časť z rozsiahlej zbierky malieb a kresieb s grafikami, ktoré predstavujú pohľad na priemyselnú Ostravu v období 50-tych rokov 19. storočia  až po 70-te roky 20.storočia. Veduty nám ponúkajú historický pohľad na mestá, ktoré tak môžeme vidieť v odlišnom svetle. Táto tematika je návštevnícky atraktívna pre odborníkov, ako aj laickú verejnosť a mnohokrát oslovila zamestnancov veľkých ostravských podnikov.

Najatraktívnejšie sú nepochybne modely banských vozíkov, prezentované v rôznych veľkostiach.

Tu vyvstáva otázka či existuje múzeum s takým veľkým množstvom modelov tohto druhu, akým disponuje Ostravské múzeum.

Pozornosť návštevníka však istotne upúta aj triptych Priemyselné Vítkovice z roku 1922, ktorého autorom je niekdajší zamestnanec Vítkovických železiarní Jozef V. Kratochvíl. Triptych ponúka ucelený pohľad na celý areál jedného z najväčších českých priemyselných koncernov.

Výstava bola pripravená špeciálne pre Slovenské technické múzeum ako výsledok dlhoročných nadštandardných vzťahov. Následne bude putovať ďalej a pripomenie historickú priemyselnú Ostravu aj v ďalších partnerských múzeách Ostravského múzea.

Na vernisáži výstavy zaspieva Ľudmila Benková moravské ľudové piesne, sprevádzané gitarou.

 003004005007006