Hutníctvo - historická časť

Historická hutnícka expozícia objasňuje vývin tohto odboru vo svetovom meradle s dôrazom na bohaté tradície hutníctva na Slovensku. Expozícia je inštalovaná na upravenom schodisku a v miestnostiach na I.poschodí. Zdôraznené sú tu objavy v železiarstve, kovohutníctve i tvárnení kovov. Vo vstupnej časti upúta návštevníka model tzv. slovenskej pece zo 14.storočia, typickej pre slovenské železiarske oblasti. Predstavuje typ hutníckej šachtovej pece, ktorá vzhľadom na vtedajšiu úroveň hutníckej techniky v Európe bola vysoko pokrokovým zariadením. Pozoruhodné sú na Slovensku tradície zlievárenstva bronzu. Dokumentačný materiál z 13.storočia až konca 16.storočia potvrdzuje existenciu zlievárenských dielní v Bardejove, Prešove, Košiciach, Spišskej Novej Vsi a Banskej Bystrici, kde odlievali z bronzu hlavne zvony, krstiteľnice, neskôr delá a rôzne ozdobné predmety. Prvá zmienka o odlievaní zvonov v Košiciach sa datuje z roku 1394. Z hutníckych exponátov dominuje model jednokladivového dvojohniskového hámra. Dokumentuje stáročné hámornícke tradície, kde najmä oblasť Nižného Medzeva zaujíma v dejinách hámorníctva na Slovensku osobité miesto. Spracovanie železa v hámroch v údolí Bodvy v okolí Nižného Medzeva podľa stavu z roku 1774 ilustruje pôvodna mapa. Zaujímavé je i najstaršie umelecké vyobrazenie dobývania a spracovania rúd na našom území na tabuľovej olejomaľbe Rožňavskej Metercie z roku 1513. Vystavené sú tu výkresy pokusného zariadenia na vylepšenie skujňovania v Hronci z roku 1839 a plány valcovne plechu v Hronci z roku 1813, ako aj model valcovne na vodný pohon. Osobitný panel zdôrazňuje vplyv banskoštiavnickej akadémie (založenej v roku 1770 a povýšenej na akadémiu v roku 1763) na skvalitnenie technickej úrovne hutníctva. Na I.poschodí na dobových fotografiách a nákresoch sú niektoré pohronské železiarne: Ferdinandova huta pri Pohorelej, Augustova huta v Pohorelej, valcovňa v Švábolke (osada Valkovne) a najstaršia gemerská vysoká pec v Dobšinej. Obdivujeme jeden z najvzácnejších exponátov - bronzové dvere z roku 1580, prekrásnu ukážku umeleckého odlievania z bronzu. Jednokrídlové dvere v renesančnom štýle, zdobené reliéfmi a motívmi z dionýzskych slávností, proveniencie Krásnohorské Podhradie v okrese Rožňava, o čom svedčia nálezové okolnosti. Unikátnosť exponátu umocňuje skutočnosť, že bronzové dvere boli odlievané vcelku okrem chýbajúcich dvoch plastík. Potvrdzuje to reliéf zadnej strany a röntgenové snímky zhotovené z niektorých technologicky najviac exponovaných miest. Na dverách je latinský nápis: „Claudite iat rivos sat prata liberunt Anno MDLXXX“. Ojedinelosť tohto exponátu, prevedenie i motív - zobrazené hudobné nástroje, ako aj štýl figurálnej výzdoby naznačujú, že ide pravdepodobne o import z Talianska. Dvere sú unikátnym dielom umeleckého remesla v európskom meradle. Z hmotných exponátov zaujme hámornícke dúchadlo z roku 1848, pochádzajúce z bývalej železiarne v Oravskom Podbieli. V expozícii je prezentovaný súbor početných hutníckych zbierok, vrátane nástrojov a pomôcok používaných v zlievárni,valcovni a kováčskej dielni. Najvýznamnejší je tu inštruktážny model vysokej pece s príslušenstvom na výrobu surového železa.     


Metalurgia v 19. a 20. storočí

Expozícia obsahovo nadväzuje na zmodernizovanú historickú časť expozície metalurgie, ktorú v múzeu sprístupnili vo februári 2010. Pri vstupe do expozície obdivujeme jeden z najvzácnejších exponátov - bronzové dvere z roku 1580, prekrásnu ukážku umeleckého odlievania z bronzu. Exponát je unikátnym dielom umeleckého remesla v európskom meradle.
Expozícia je členená na osem tém. Prvé štyri sa venujú hutníctvu železa v procese priemyselnej revolúcie (1830 - 1880), technickým novinkám v železiarstve v období priemyselnej revolúcie, hutníctvu železa na Slovensku v procese priemyselnej revolúcie a hutníctvu železa v rokoch 1880 - 1918, 1918 - 1945, 1945 - 2005. Obsah ďalších troch častí tvoria ferozliatiny, kovohutníctvo a významné osobnosti v histórii slovenského hutníctva Anton Kerpely, Ján Aradi, Martin Sturman, Michal Dérer a Ľudovít Gavora. Posledná prezentácia je zameraná na pamiatky železiarenskej výroby a techniky v teréne, hámre a pamiatky vysokých pecí a zlievarenstva v Sirku - Červeňanoch, Nižnej Slanej, Vlachove, Troch vodách či Podbieli. Hlavným nositeľom technického pokroku bol štátny železiarenský podnik so sídlom v Hronci. Pozornosť je venovaná bohatým dejinám kovohutníctva na Slovensku: Kremnica (zlato a striebro), Krompachy (výroba medi), Žiar nad Hronom (hliník), Sereď (nikel), Banská Štiavnica (olovo), okolie Rožňavy (ortuť), ťažba mangánovej rudy v Kišovciach - Švábovciach a Lednických Rovniach.
Z hmotných exponátov zaujme hámornícke dúchadlo z roku 1717, pochádzajúce v Vyšnej Boce. V expozícii je prezentovaný súbor početných hutníckych zbierok, vrátane nástrojov a pomôcok používaných v zlievarni, valcovni a kováčskej dielni. Najvýznamnejší je tu inštruktážny model vysokej pece s príslušenstvom na výrobu surového železa.
Autorkou modernizácie expozície je Dagmar Lobodová.